Prepáčte, pani Remiášová

Autor: Gabriela Mezeiová | 18.10.2016 o 8:15 | Karma článku: 12,64 | Prečítané:  10505x

Hanbím sa pred Vami za veľa vecí, pani Remiášová. Posledné dni tieto pocity zosilneli a preto Vám o tom chcem napísať a aj sa Vám ospravedlniť.

Hanbím sa za to, že platím dane, z ktorých sa skladám na platy politikom, ktorí sú už dve desaťročia zodpovední za vyšetrenie vraždy Vášho syna a doteraz nič nespravili.

Hanbím sa za tých, ktorí udelili amnestiu na vyšetrenie únosu prezidentovho syna a ešte oveľa viac za tých, ktorý by ju mohli už dávno zrušiť, ale zlyhali.

Som rozčúlená z toho, ako v posledných dňoch počúvam rôzne hlasy, ktoré tvrdia, že ani prípadné zrušenie amnestií nastoleniu spravodlivosti nepomôže. Veľmi s Vami súcitím a neviem si ani predstaviť, ako zle sa toto musí počúvať Vám.

Hanbím sa za ľudí, ktorí keby chceli, tak sú všetci páchatelia už dávno obvinení a odsúdení. A je jasné, že tu nejde len o zrušenie amnestií, ale najmä o „pritlačenie“ na tých, ktorí doteraz mlčia.

Som znechutená z politikov prítomných na pohrebe bývalého prezidenta, ktorí predstierajú sústrasť,  kondolujú a formulujú smútočné prejavy a pritom nemajú ani najmenší záujem vyšetriť najväčšiu traumu zosnulého, s ktorou priamo súvisí aj najväčšia trauma Vaša. Hanbím sa za nich, ako keby som bola na ich mieste.

Hanbím sa za to, že nemám odvahu otvorene napísať, že tento systém, ktorý tu máme, táto holografia demokracie, je úplne na hovno, keď nedokázal ani len vytvoriť podmienky pre nastolenie spravodlivosti v tak závažnom zločine, tobôž neumožnil jeho dôkladné vyšetrenie a potrestanie páchateľov.

Hanbím sa za to, že už 13 rokov volím politikov, ktorí majú moc na to, aby veci zmenili a permanentne zlyhávajú. A za to sa Vám chcem aj ospravedlniť.

Derú sa mi do očí slzy, že okrem tohto blogu ja nedokážem urobiť viac a že aj toto je v podstate len vyjadrenie mojej ľútosti nad tým, aký krutý osud Vás postihol a zlosti z toho, ako sa v tejto republike nenašiel nikto, kto by sa postaral o spravodlivosť.

Hanbím sa za to, že ste v tomto boji za spravodlivosť zostali úplne sama.

Každý nový poslanec národnej rady by si mohol pri vstupe do parlamentu stanoviť aspoň jeden reálny cieľ a aj sľub jeho dosiahnutia. Napríklad takýto: „Pokiaľ nezabezpečím vytvorenie právneho rámca pre vykonanie spravodlivosti vo veci vraždy Róberta Remiáša, tak sa nebudem venovať inej téme. A pokiaľ spravodlivosť nebude dosiahnutá a vrahovia nebudú odsúdení do jedného roka, tak abdikujem na svoj poslanecký mandát, pretože si ho proste nezaslúžim.“ Som presvedčená o tom, že keby aspoň pár poslancov vstúpilo do parlamentu s takýmto priamym sľubom namiesto všeobecnej formálnej floskuly, sprevádzanej poškrabkaním koženkového tapacirungu dokumentu, v ktorom sa píše aj o ochrane ľudského života, tak by vrahovia Vášho syna už dávno sedeli!

Pokiaľ si politik neváži život jedného človeka, tak si nezaslúži hlas ani jedného človeka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?