Jaroslav Čižnár: viac než Ficov spolužiak

Autor: Gabriela Mezeiová | 25.3.2015 o 9:46 | Karma článku: 5,28 | Prečítané:  1351x

Pri práci poslankyne mestského zastupiteľstva v Šahách som často nútená zaoberať sa právnymi otázkami. Množstvo naoko jednoduchých rozhodnutí, dohôd a pravidiel v skutočnosti ovplyvňuje košatá právna úprava, ktorú je azda jednoduchšie napísať ako pochopiť. V tejto súvislosti som sa začala zaujímať nielen o zákony a právne otázky týkajúce sa mojej práce, ale takisto aj o situáciu v oblasti dozoru nad zákonnosťou.

Na jeho nepísanom vrchole na Slovensku stojí generálna prokuratúra. Jej šéf má obrovské právomoci, ktoré sú mimoriadne citlivo vnímané každým účastníkom právneho sporu – aktuálnym aj potenciálnym. Generálny prokurátor má totiž právo kontrolovať a riadiť všetky trestné konania v rámci jednotlivých stupňov prokuratúr na území Slovenskej republiky. A to je právomoc, z ktorej by sa väčšine z nás asi poriadne zatočila hlava. Preto je tak úzkostlivo vnímaná voľba generálneho prokurátora, jeho povesť, kompetentnosť a celkové predpoklady zastávať tento úrad.

Ako to však už chodí, viac ako objektívne hodnotenie, konkrétne skutky a reálny prínos sa v médiách zverejňujú skôr atraktívne kauzy, ľahko uchopiteľné informácie a bulvár. Rovnako to vnímam aj v prípade generálneho prokurátora Jaroslava Čižnára, ktorý túto funkciu zastáva od júla 2013.

Podľa mňa sú postoje aktuálneho generálneho prokurátora vynikajúce a presne také, aké majú byť. Nejde tu teraz len o kauzu Jánoš, ktorá je vysoko medializovaná. Už menej sa píše napríklad o tom, že (nielen) na jej podklade sa ukazuje, že bez ohľadu na politické súvislosti jeho zvolenia, bol výber Jaroslava Čižnára do tejto pozície správny.

Čižnár ukazuje, ako má konať prokuratúra v prípravnom konaní. Do dôsledkov preveruje činnosť podriadených zložiek a vykonáva to, na čo je určená: dozor nad trestným konaním. Ak bude generálny prokurátor v tomto trende pokračovať, môžeme sa dočkať ďalších pozitívnych prekvapení, na aké sme dosiaľ neboli zvyknutí.

Mierne otázniky vyvoláva Čižnárova reakcia v kauze nákupu odpočúvacieho systému, v rámci ktorej zrušil obvinenia Marcela Klimeka a Milana Krajniaka, pričom všetky odborné inštancie, najmä však z Policajného zboru, hodnotili dodaný systém ako nefunkčný. Takýto krok sa dá považovať za chybu, ale chyby robí každý. Čižnárovi predchodcovia nastavili štandard chybovosti na vskutku otrasnú úroveň. To, čo tu predvádzali Dobroslav Trnka, Milan Hanzel, Michal Vaľo a smutne známy Ľudovít Hudek - to nemalo nič spoločné so skutočným poslaním generálnej prokuratúry.

Aj preto považujem za potrebné vyzdvihnúť doterajšie pôsobenie Jaroslava Čižnára, pretože politické a mediálne súboje, ktoré sprevádzali jeho voľbu, dodnes zatieňujú fakt, že s jeho príchodom na generálnu prokuratúru prišla do tejto mimoriadne dôležitej inštitúcie aj nová kvalita.

Pochopiteľne, že od opozičných politikov sa nedá očakávať, že by boli schopní sebareflexie v tak vyhrotenej veci, akou bola voľba generálneho prokurátora. Začať treba od médií, od ktorých by bolo korektné, keby s odstupom takmer dvoch rokov prehodnotili svoj postoj k Čižnárovi a prestali ho vnímať iba ako Ficovho spolužiaka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?